Cesta do Luxoru
Vo februári je v Egypte kosa… no vážne…. v noci klesajú teploty na 10 °C cez deň je okolo 17-18 °C. Takto je ale v Hurgade ….Na severe krajiny napríklad v Káhire ,Alexandrii, alebo vo vnútrozemí na púšti ,teploty klesajú ešte nižšie. Nie je až taký zázrak, že v Alexandrii občas napadne sneh a na púšti v noci mrzne. Teplachtivých turistov si v tomto období veľmi neužijeme a naše ubytovacie kapacity sú v tom čase pomerne nevyužité. Sedieť doma na zadku sa nám ale nechce a tak nám príde vhod, že naši priatelia Veronika a Mohamed,čo akurát prišli do Hurgady chcú tiež vypadnúť kdesi za poznávaním a dobrodružstvom . Naša voľba dobrodružnej cesty padla na Luxor. My sme tam už boli viackrát, ale pre našich kamošov to bude premiéra, aj keď náš egyptský kamarát Mohamed kedysi ako malý chlapec tam už raz s rodičmi bol. Luxor je taká turistická istota…. je tam pohromade toľko pamiatok, že sklamaný tam môže byť iba notorický sťažovateľ, ktorý sa bude sťažovať aj keby bol v raji.
Je 11.02.2019 , 08:30 ráno a my vyrážame z Hurgady do Luxoru a pred nami je 300 km cesty … Cestovanie ubieha pomerne jednotvárne, po 50 km popri pobreží sa pri meste Safaga stáča cesta doprava … more mizne a okolo nás sa rozprestiera najväčšia púšť sveta. Ak by ste chceli vidieť aké sú v Egypte cesty, tak si názor urobte sami. Toto je dvojprúdová diaľnica … a tí čo idú opačným smerom majú tiež svoju dvojprúdovku…
Občas popri ceste stretávame beduínov a ich kozy. Fotka z idúceho auta je nekvalitná,ale ako dôkaz stačí…
Tachometer nám ukazuje 100 km vzdialenosť z Hurgady a pred nami sa objavil na pravej strane cesty typický egyptský motorest …Použijeme WC za 5 LE /1euro=20LE/ a kupujeme tu iba chladené nápoje…sendviče máme ako správni Slováci a Česi so sebou.
Mešita ani tu nesmie chýbať…
Nie som žiaden zaslepený fanúšik amerických výrobkov,ale jedno firme Coca-Cola musím uznať. Ich výrobok si môžete kúpiť aj uprostred púšte,vychladený a v rovnakej kvalite ako v New Yorku,Moskve či vo Svidníku. Určite má na tom podiel globálna politika firmy a schopní inovátori, pretože práve v tejto firme ich menežéri vymysleli kolu bez cez cukru,menší objem fľaše za vyššiu cenu a ….Santa Klausa.
Ešte jedna selfie pri našom zaprášenom aute a pokračujeme ďalej…
Že sa tie fotky z púšte na seba podobajú? no a čo?! ……Veď aj les je všade podobný …!
Cestu sem tam spestrí nejaký skalný zaujímavý útvar…
…alebo prázdne,nedokončené a nikdy neobývané domy…
…či úchvatné prírodné scenérie stolových hôr…Však ,že tá púšť nie je až taká nudná….
V diaľke už vidíme mesto Kena /Quena/ a po 220 km aj prvú benzínovú pumpu. Pred benzínkou je smerová tabuľa, že máme odbočiť vľavo na Luxor. Zastavujeme na benzínke, kde sa naše auto nachlastá dosýtosti…
Odbočujeme teda vľavo a sme radi, že sa nemusíme trepať cez Kenu,lebo táto odbočka je ešte pred mestom. Keď však chceme prejsť kontrolou,čo stojí v Egypte pred každým vjazdom na cesty, tak nás policajti odmietnu pustiť. Je to prvýkrát, čo chodíme po Egypte, kedy máme problém dostať sa na nejakú cestu kvôli zákazu pre cudzincov. Vraj to nie je pre nás bezpečná cesta… Nič iné nám teda neostáva, len ísť inou cestou cez mesto Kena… Jedna z prvých výrazných siluet v meste je veľký kresťanský chrám…
Jazda v Kene je rovnaká ako všade v Egypte. Pravidlo silnejšieho klaksónu a šťastia… toto je centrum mesta…
Prichádzame pred križovatku napravo je benzínka a hore vidíme tú správnu smerovú tabuľu na Luxor… Toto miesto sa nám však takmer stalo osudným…!!!
Ak by som nezastavil a neurobil túto fotografiu,/obrázok hore/ tak by sme so 100% pravdepodobnosťou dostali zásah od idiota idúceho v jednosmernej ceste v protismere na vozidle zvanom Tuk-Tuk, ktorý sa vyrútil pred nami spoza tých zelených kríkov na obr. dole… Stačilo ísť o jedinú sekundu skôr a kretén na tuk-tuku ktorý išiel minimálne 80 km rýchlosťou by do nás narazil v plnej sile… Toto je len ďalšie potvrdenie,že Egypťania sú najhorší šoféri na svete…prešiel som už vyše 30 krajín,ale toľko idiotov za volantom ako v Egypte, nestretnete nikde v galaxii…
Keď sme predýchali prvotný šok, pohli sme sa ďalej..Poďakoval som anjelom strážnym, ktorí akýmsi zázrakom uviedli moju pravú nohu rýchlosťou porovnateľnou s rýchlosťou Čaka Norisa na brzdový pedál a my sme sa vďaka tomu vyhli fatálnemu stretu.
Ešte cestou jedno zátišie s traktorom….a čoskoro náš cieľ cesty bude v dohľade…
Keď prichádzate do Luxoru,tak už od začiatku má svoje jedinečné čaro…
Zelené, pekne obrábané polia , ktoré na pozadí tajomných hôr okrášľujú palmy…Ak žijete v púšti ako my, tak si zeleň užívate oveľa viac, ako rozmaznaní Európania…
Egypt popri Níle je popretkávaný zavlažovacími kanálmi. Toto sú typické obydlia roľníkov obrábajúcich polia, čo dokážu nasýtiť takmer 100 miliónovú populáciu v krajine. Ak si myslíte že toto je skutočná bieda, tak ste na hlbokom omyle… tá sa nám v plnej nahote ukáže pred našimi zdesenými očami až večer…
Luxor, neLuxor… ovce ,a kozy sa na pašu prepravujú kade je to bližšie…
Most cez Níl…
Takúto zalesnenú cestu v Hurgade nenájdete…
Toto tu nie je obyčajná cesta na ktorej pracuje ten bager… Je to starobylá spojnica medzi oboma chrámami v Luxore -Karnakom a Luxorským chrámom dlhá 3 kilometre. Je známa aj ako Aleja sfíng. V čase, keď bol Luxor hlavným mestom ríše a volal sa Veset /po grécky Téby/ ,bola táto cesta lemovaná po oboch stranách vyše tisíckou sfíng . Teraz prebiehajú rekonštrukčné práce,aby sa cesta a sfingy dali do pôvodného stavu. Verím, že to Egypťania dokončia skôr, ako Slováci diaľnicu z Kútov do Vyšného Nemeckého.
Všetky fotky Aleje sú fotené z jedného miesta a sú priblížené len objektívom…V diaľke pred nami je Luxorský chrám.
Od Nového roku 2019, sa vstupné do všetkých hlavných egyptských pamiatok zvýšilo minimálne o 100 a niekde aj o viac percent, o čom sme sa presvedčili hneď pri kase. Pre cudzincov stojí teraz lístok 140,- LE, čo je 7 euro. Pre Egypťanov stojí lístok 20 LE, to je 1 euro… Ak sa vám to vidí pre cudzincov veľa, tak v budúcom živote sa naroďte ako Egypťania.
Vchod do luxorského chrámu dekorujú sediace sochy faraónov a jeden obelisk. Pôvodne tam boli tie obelisky dva,ale ten napravo čo tam chýba, v roku 1833 ukradli z Luxoru Francúzi. Tento vyše 3000 rokov starý , 23 metrov vysoký a 25 ton ťažký obelisk vytesaný z jediného kusa kameňa, cudzieho umenia chtiví Frantíci šlohli v auguste 1832 aby do Paríža dorazil 21 decembra 1833,ako pekný darček na Vianoce. O 3 roky neskôr bol tento ulúpený obelisk vztýčený na námestí zvanom Place de la Concorde, kde stojí dodnes. To, že im ho oficiálne “daroval” vtedajší osmanský /turecký/ vládca okupovaného Egypta Muhamad Ali Paša, ako ospravedlnenie neobstojí…. snáď iba vo Francúzsku. Tento Albánec pôvodne v tureckých službách “daroval “z politických dôvodov Francúzom tento egyptský obelisk s nádejou, že ho podporia v jeho politike…nepodporili… /Podobne ako keď boli našimi veľkými “spojencami ” a zradili nás v roku 1938 Mníchove/ Takže ak ho chcete vidieť, choďte sa pozrieť naňho do Paríža. Muhamad Ali Paša mal síce nesporne pozitívny vplyv na modernizácii a obrode Egypta,ale jeho vzťah k starovekej egyptskej kultúre bol úplne ľahostajný.Trochu som odbočil ,ale ničenie, krádeže a dehonestovanie kultúrneho dedičstva hlavne od tzv. “kultúrnych” národov ,má proste serie…A to nie je jediná ukradnutá vec, ktorú sa Egypt v súčastnosti márne pokúša získať späť . Z tých najznámejších zlodejín spomeniem iba Rosettskú dosku, ktorú síce ukradli Francúzi, ale im ju potom ukradli Angličania a doska je doteraz v Britskom múzeu, či Zverokruh z Dendery čo je dodnes v Louvri… A oni nevrátia a nevrátia !!!Myslím že o krádežiach v Egypte by sa dal napísať celý román a ja som neplánovane odbočil v tomto stĺpčeku už druhý krát…
Chrám v Luxore má celkovo tri nádvoria a každé je obkolesené mohutnými stĺpmi. Umiestniť tie kamene hore bez žeriavu chcelo asi trochu viac ako iba hlinenú rampu a povrazy…
Vchod na 1. nádvorie:
- nádvorie:
Nad prvým nádvorím vľavo od vchodu postavili v 9.storočí mešitu Abu El-Haggag,ktorá slúži dodnes.
Naľavo od sediacej sochy faraóna, je vchod na druhé nádvorie…
Pohľad hore na impozantné stĺpy nám berie dych…
Na druhom nádvorí nás víta čistotný ujo s metlou…
2 identické panoramatické fotografie z druhého nádvoria spracované dvomi rôznymi postupmi vo fotošope.
Z tej druhej bez môjho zásahu zmizlo naše dieťa , ďalší dvaja ľudia,a stĺpy sa pekne narovnali…Už ani tej fotke človek nemôže veriť…
Pohľad smerom ku vchodu…
Ak sa trochu poobzeráte po stenách, môžete vidieť aj celkom zaujímavé vyobrazenia… Dnes by to mohla byť aj reklama na Viagru…
Tretie nádvorie je síce najmenšie ,ale naľavo v tom rohu je stena, na ktorej sú zapísané,resp.nakreslené tisícročia. Je to taký malý kamenný archív…
Na detailnej snímke vidno, že pôvodne hieroglyfy boli zakryté omietkou a rímska freska na nej dokazuje, že tento chrám využívali Rimania na uctievanie svojich bohov počas svojej okupácie Egypta. Tento chrám neskôr tiež využívali pre svoje bohoslužby aj egyptskí kresťania. Tí ale staroveké tváre vyobrazené na stenách,a tiež aj sochy veľmi často ničili…
Za týmto nádvorím sa nachádza ústredná svätyňa chrámu, v ktorej je na stene celkom zachovaný staroveký petroglyf síce s poškodenými tvárami,ale aspoň sa zachovali pôvodne farby…
Vzadu za svätyňou je už len táto stena, za ktorou sa ale už preháňajú autá …
Mimo týchto nádvorí je tu aj múzeum pod holým nebom, kde sú naukladané rozbité fragmenty ,ktoré možno raz niekto dômyselne zrekonštruuje, ako nejaké staroveké kamenné LEGO… Dôvody zničenia týchto pamiatok boli dva: Príroda a ľudská hlúposť.
“Ding Jinhao bol tu “
Hovorí vám tento nápis niečo ? Ak vám to pomôže,tak v čínskom origináli to vyzerá takto : 丁锦昊 到此 一 游
Na prvý pohľad nevinné slová, ale práve tie boli dôvodom medzinárodného škandálu. Tieto písmenká spôsobili vlnu pobúrenia vo svete ,ale najmä v Egypte a Číne. Iste ste zvedaví prečo. Vzhľadom na to, že tu nevysielame reklamu pred napínavým rozuzlením, tak idem rovno k veci….
Tento nesmierne dôležitý oznam sa rozhodol vyryť 15 ročný školák menom Ding Jinhao priamo na jednu z postáv zobrazených na stene chrámu v Luxore. Celé dva roky chodili bez povšimnutia popri tomto škrabanci turisti z celého sveta. Incident sa dostal teda až po dvoch rokoch na svetlo božie tak, že tento vandalský výtvor zbadal turista menom Šen mimochodom známy čínsky blogger, ktorý spomínané “veľdielo” zdokumentoval pri svojej návšteve luxorského chrámu. Fotografiu zaslal na čínsky portál Weibo, ktorý snímku po dôkladnom overení dňa 24.05.2013 uverejnil a ihneď na druhý deň zistil identitu onoho národného “umelca”. Dingovi rodičia sa Egypťanom okamžite verejne ospravedlnili, a ich podarený synáčik Ding sa so slzami v očiach verejne kajal, že ho to veľmi mrzí. Nápis v chráme bol špeciálnymi postupmi reštaurátormi odstránený zo stĺpa 26.05.2013, čiže iba 2 dni po zverejnení fotky.Mladý čínsky vandal mal šťastie, že už v tom čase bol doma v Číne,lebo ak by ho v Egypte prichytili pri čine, tak by pravdepodobne ako neplnoletý vyviazol možno iba s pokutou, ale jeho ne/zodpovední rodičia by mohli mať dosť vážny problém,pretože dospelý človek môže ísť okrem pokuty do väzenia od 3 mesiacov až na rok a každý automaticky vyfasuje do pasu aj nepopulárne označenie “Persona non grata”. Čínska vláda na základe toho vydala oficiálne pravidlá všetkým svojim turistom, ako sa majú správať vo svete.
Tu je ona slávna snímka…
Ľudová tvorivosť vo svete nedala na seba dlho čakať a podpisy Ding Jinhao sa virtuálne dostali aj na najznámejšie umelecké diela sveta…Malá ukážka:
Ak sa dobre rozhliadnete po stenách a stĺpoch chrámu, tak si všimnete, že nevychovaný čínsky pubertiak nebol prvý ani posledný s podobne debilným nápadom. Toto tu robili podobné indivíduá už stáročia pred ním…Tu sú podpisy imbecilov z 19. storočia:
A ako výstižne vravia naši bratia Česi: “Jména hloupých na všech sloupich”, tak ani naši slovenskí turisti v tejto stupídnej činnosti nezaostávajú… Maťko a Aďka , v roku 2014, teda rok po slávnom čínskom vandalovi, tiež neváhali vyryť svoje mená na omietku stĺpu, lebo za verejnú hanbu, väzenie, vyhostenie a pokutu to určite stojí. Tieto posledné 2 fotografie nápisov od blbcov sú z druhého chrámu Karnak.
Prehliadku chrámu končíme ešte obdivom Obelisku a gigantických sôch vytesaných do jediného kusa žuly…
Ak vyjdete vonku z luxorského chrámu a za chrbtom máte obelisk , tak rovno pred vami sa vinie až po chrám Karnak už hore spomínaná aleja sfíng, na ktorej sa usilovne pracuje.
Ale vstúpiť na ňu bežnému turistovi nemožno !!!
Teda aspoň z tejto strany…Prekvapenie nás čakalo na strane druhej 3 km, presnejšie 2800 metrov odtiaľ…
Turista potrebuje počas kochania sa pamiatkami tri základné veci : Vodu,Jedlo a WC. Po skončení prehliadky nás príroda donútila využiť posledne spomínanú záležitosť. Nebudem detailne opisovať naše telesné potreby, ale pisoáre v mužskom WC jednoducho spomenúť musím… Ja meriam 188 cm a rozhodne nepatrím medzi trpaslíkov. Pisoáre na záchode však boli namontované tak vysoko, že aj pre mňa to bolo LTT . Pri použití som si hneď spomenul na jednu humoristickú reláciu, kde namontovali pisoáre naschvál veľmi vysoko,lebo vraj pri montáži použili bulharský meter. Myslím, že tento bulharský meter použili aj montážnici pisoárov na záchodoch v areáli luxorského chrámu, lebo skutočná výška použitia ,aj keď sa to na prvý pohľad z fotografie nezdá, bola cca 80 cm, čím sa tieto nádherné keramické výrobky, stali pre mužov nižšieho vzrastu nepoužiteľnými.
Osviežení a odľahčení vychádzame von…Cestou k autu ideme cez parkovisko drožiek k nášmu autu.
Odmietame lákavé ponuky drožkou na exkurziu a nastavujeme súradnice GPS v mobile na chrám Karnak. Pri tejto návšteve sme nešli na námestie v Luxore, ale ak vyjdete z chrámu, tak zabočte napravo a uvidíte krásne námestie, ktoré by bolo škoda nenavštíviť. Tieto fotky námestia sú z nášho výletu z roku 2017 .
Keď si odmyslíte tie mikroténové sáčky vo vode ,tak je to celkom romantické…
… a ešte jedna v starodávnom štýle.
Sú chvíle,kedy by som tú strigu z Džípíes /čítaj GPS/ vyhodil najradšej von oknom z auta, kedy nás drzo vláči po takmer neprejazdných cestách , smetiskách a strašidelných špinavých miestach… Zdalo sa nám, že tento scenár je rovnaký aj pri našom motaní sa po Luxore, keď sme šli autom z luxorského chrámu do chrámu Karnak…Tá hnusná mrcha nás tu zatiahla na také cesty, že po nich nechodili ani Egypťania, nieto ešte bledé turistické tváre. Medzi oboma chrámami je vzdialenosť iba 3 kilometre, ale tej elektronickej bosorke sa zdalo, že normálna cesta určite nie je pre nás vhodná. Mapa našej trasy sa teraz takmer zhodovala s chaotickým Brownovým pohybom peľových zrniečok vo vode a na tachometri sme už mali takmer dvojnásobnú vzdialenosť, keď sa konečne pred nami objavila jedna zo vstupných brán do Karnaku. Pohľad na starovekú pamiatku vylepšoval kontajner na smeti a my sme len dúfali že tu cesta nekončí, lebo brána bola zavretá a evidentne dlho nepoužívaná. Keď sme však prišli bližšie, tak sme všetci ostali v kultúrnom šoku… Prišli sme totiž na miesto, kde končila tá bájna trojkilometrová Aleja sfíng, ktorá bola kedysi slávnostnou cestou medzi oboma chrámami. Jej druhá časť končiaca na nádvorí Luxorského chrámu je ohradená páskou a vy sa môžete pozerať na túto nádheru iba z patričnej vzdialenosti.Tu sme zrazu stáli v bezprostrednej blízkosti vyše 3000 rokov starých sôch, pri ktorých žijú ľudia, hrajú sa deti,hrabú sliepky,behajú autá a motorky. Vtedy som si uvedomil, že tá hnusaňa z Džípíes je pre nás vlastne veľkým darom, lebo TU sa žiaden bežný turista idúci s cestovkou,nemá veľkú šancu dostať. Verejne som sa preto milej robotickej pani z GPS ospravedlnil a sľúbil jej, že najbližšie na ňu budem nadávať už iba slušne… Pokochajte sa teda aj vy, pohľadom na neuveriteľné obrázky starej zašlej slávy a terajšieho smutného úpadku…
Obchádzame hradby a vidíme veľké parkovisko. Dnu parkovať s osobným autom ale nemôžeme, tak náš tátoš parkuje pod luxusnou slamenou strieškou za tradičný bakšiš.
Vchod no najväčšieho chrámového komplexu na svete je lemovaný sfingami s baraními hlavami. Mohla by to byť inšpirácia pred vchod do parlamentu SR.
Karnak bol stavaný po etapách 1500 rokov viacerými generáciami faraónov. Rozvíjal sa najmä za vlády faraónov Amenhotepa I. Thutmosa I, kráľovnej Hatšepsut , Thutmosa III., Amenhotepa III., Haremheba, Sethiho I., Ramesse II., Sethiho II., Ramesse III., Taharku a Nachtnebefa I. Ide skutočne o veľkolepý a rozľahlý historický archív svätýň, stánkov, pylónov a obeliskov vytesaných z kameňa pod šírym nebom na ploche vyše dvoch kilometroch štvorcových. Ešte detaily z baraních sfíng pred vchodom a ideme dnu…
Obrovský pylón týčiaci sa na hlavnom nádvorí Amonovho chrámu vás okamžite upúta svojími veľkolepými rozmermi .Veľkolepé rozmery má aj nádvorie… spolu so svätyňami má úctyhodných 8000 metrov štvorcových.
Oproti pylónu je socha Ramzesa II ,pri ktorého nohách je vytesaná ženská postava. Buď je to jeho prvá manželka Nefertari alebo pravdepodobnejšie jeho ďalšia manželka Bentanta . Jeho druhá hlavná manželka Istnofret to ale isto nie je. Existujú na nete protichodné informácie,ale v každom prípade ide o jeho veľkú obľúbenkyňu. Ramzes II mal vyše 250 detí a je z toho jasné, že musel mať tých manželiek omnoho viac . Veľa mužov iste závidí ,že mali také množstvo manželiek, ale ani jeden sa nezamyslí nad tým obrovským množstvom svokier …
Momentálne prechádza Ramzesova socha rekonštrukciou, ale fotku v podobnej póze som chcel mať. Zuzana nevďačne odmietla moju ponuku sadnúť si do prachu k mojim nohám,aby sme sa čo najviac podobali na súsošie za nami,a tak som si vzal k sebe svoju najmladšiu potomkyňu, ktorá už tradične nemá záujem fotografovanie.
Pri vchode na druhej strane múru sa zachovala rampa z nepálených tehál, ktorá slúžila ako lešenie. Toto už nestihli rozobrať, preto si myslíme ,že vieme ako starovekí Egypťania dostali kamenné bloky do takej výšky.
Na pravej časti nádvoria je vchod do chrámu Ramsesa III. Prvé čo ma napadlo, že ten ujo v tmavosivej galabeji bude za foto pýtať bakšiš…. Nepýtal… asi som už preegyptovaný…
Mám rád takéto tajomné zákutia, stále si myslím, že niečo nové objavím…..napríklad teraz som objavil tabuľu s nápisom Zákaz vstupu…
Cesta z nádvoria je lemovaná lesom stĺpov vysokých 21 metrov s priemerom 3 metre.
Denne sa tu urobí tisíce fotografií… a vy teraz pozeráte akurát na tie moje…
Na konci stĺporadia je vidno 2 obelisky. Ten napravo dal postaviť Tutmose I a ten naľavo kráľovná Hatsepšut.
Obelisk kráľovnej Hatsepšut je zaujímavý tým, že bol stáročia zasypaný približne do dvoch tretín pieskom. Doteraz je vidno , že zasypaná a odkrytá časť majú rôzny odtieň.
Na konci cesty chrámom za obeliskami je ústredná svätyňa, kde mali kedysi prístup iba najvyšší kňazi. Teraz sa to tu hemží ako v mravenisku a okolo toho najposvätnejšieho vylešteného kameňa,ktorý slúžil ako obetný oltár, sa premelie viac turistov ako v Moskve okolo Lenina…
Karnak je naozaj rozľahlý komplex. Ak vyjdete von z tejto svätyne, a odbočíte naľavo, tak je tam množstvo ďalších objektov, čo stoja za preskúmanie. Cestou som si ale všimol hieroglyfy, ktorých význam som ako birmovaný egyptológ rozlúštil na prvý pohľad: 3 gate na šnúre / čítaj gaťe, nie gejt/
Vzadu sa vám naskytne pohľad na chrám Tutmoseho III, zasvätený Amonovi.
Tie 4 stĺpy boli súčasťou tzv. “botanickej záhrady” chrámu.
Táto kresba v Tutmosovom chráme odolala zubu času dodnes…
Za Tutmosovým chrámom sa väčšina návštevníkov otočí a vracia sa nazad. Ale vy sa nedajte odradiť a pokračujte ďalej, kde môžte vidieť tento obetný oltár.
Naša malá vedúca nám ukazuje, ktorým smerom máme ísť.
Tadiaľto k tejto bráne, kde je priamo pred ňou staroveká studňa, kde je doteraz staroveká voda ….
Od studne zabočíte doľava a za tými palmami stojí malá nenápadná svätyňa…Už som zabudol komu bola venovaná….ale vás to aj tak nezaujíma…
V ktorej je okrem iného aj tento zvláštny reliéf predstavujúci sedem zmenšujúcich sa dverí, ale bez otvoru.
Na stene za dverami je tiež vyobrazených 7 nílskych krížov , Ktoré symbolizovali kľúče k odomykaniu múdrosti v pôvodne siedmych chrámoch Karnaku. Nílsky kríž je prastarý symbol používaný tisíce rokov pred príchodom kresťanstva. Kresťanstvo si teda od starých egyptských božstiev”požičalo” množstvo symbolov, príbehov a tiež náboženských obradov …A sedmička bola šťastným číslom už vtedy…
V karnackom chráme funguje zvláštny systém strážnikov-sprievodcov, ktorí majú rozdelené svoje teritóriá. V tejto najvzdialenejšej časti kraľuje Ahmed. Ochotne nám vysvetľuje a ukazuje všetko vo svätyni, čo by sme mali vidieť a poznať. Tipujeme že má okolo sedemdesiatky a tak sa zo zvedavosti pýtam, koľko má presne rokov….Odpoveď mi trochu znehybnila sánku…mám 54 rokov, hovorí môj nový kámoš, teraz nadmieru ochotný,lebo dostal bakšiš od nášho kamaráta Mohameda… Pre istotu sa ho to pýtam arabsky a odpoveď znie rovnako : arbá o chamsín… Takže sme rovesníci , ja mám 51 , tohto roku budem mať 52…takže medzi nami je dvojročný rozdiel….
Ahmed nikdy nevypil vo svojom živote ani kvapku alkoholu , ale vyfajčí 900 cigariet mesačne /cca 30 denne/. Vlado za celý život nevyfajčil ani jedinú cigaretu a vypije priemerne 1 liter 40% alkoholu mesačne…Na tejto fotke je vidno, čo komu lepšie prospieva… Rovesníci:
Opúšťame Ahmedovo kráľovstvo a presúvame sa k jazeru, v ktorom kedysi kňazi pred posvätnými obradmi vykonávali rituálnu očistu…
Pri jazere je amfiteáter, z ktorého návštevníci sledujú kultúrne podujatia, ktoré sa tu pravidelne usporadúvajú.
V starých časoch boli na jazero púšťané v rámci náboženských rituálov aj Amonove posvätné husi. Neviem ako vy,ale ja mám zrazu chuť na husacie hody…
Dostatočne vykochaní krásnymi pohľadmi a predstavami ideme do ďalšej časti komplexu a cestou míňame steny s odkazmi, ktorým rozumieme rovnako,ako neandertálci programu Microsoft .
Pôvodne mala kráľovná Hatsepšut obelisky v Karnaku dva, ale tomuto sa nechcelo toľké tisícročia stáť , tak si proste spadol… Aspoň môžeme vidieť jeho vrchol pohodlne zblízka. Zaujímavosťou na tomto obelisku je, že na jeho vrchole , , kvôli jeho tvaru nazývaný pyramidion,bolo pôvodne vytesané vyobrazenie a hieroglyfy boha Amona, ktoré boli neskôr odstránené a zase následne vytesané znova… V starom Egypte bolo bežné, že faraóni , ktorí boli akurát pri moci dávali z rozličných dôvodov odstraňovať kartuše ,sochy a vyobrazenia ich predchodcov… Kartuša je je vlastne taká staroveká kamenná vizitka faraóna , ktorá bola jedinečná a nezameniteľná. Toto vymazávanie z histórie s radosťou robil Tutmose III konkrétne nebohej kráľovnej Hatsepšut. Musela ho niečím veľmi nasrať, lebo toto robil veľmi dôsledne práve v jej chráme. V tomto prípade to však nebolo jeho dielo, lebo tentoraz sa činili členovia sekty boha Achnatona , ktorým vadilo vyobrazenie boha Amona…Tu je očividné,že každému v priebehu histórie niečo na týchto vyobrazeniach neustále vadilo a tak dúfam, že po toľkých zásahoch už je tomu “vadeniu” koniec…
Na protiľahlej strane jazera sa nachádza žulová socha populárneho chrobáka menom Skarabeus, u nás známy pod neromantickým názvom hovnivál. Miestna povesť vraví, že ak túto sochu chrobáka obídete proti smeru hodinových ručičiek 3x , tak budete mať šťastie v živote. Ak 7 x, tak sa vám splní želanie, ktoré si budete pri jeho obiehaní priať… Neriskujeme a ideme krúžiť okolo chrobáka ako muchy okolo ho…… horúcej kaše.
Pokiaľ ste pri čítaní tejto reportáže ešte nezaspali , tak to znamená, že sa nenudíte. Pri kamennom chrobákovi hovniválovi sa ale spí dobre…Kto neverí, nech si to vyskúša…Deti už tú informáciu vedia…
Ak ste sa už vyspali, poďte týmto smerom odkiaľ fotím aby ste uvideli najimpozantnejšie sochy celého chrámového komplexu. Čiže ak máte jazero pred sebou, choďte doprava…
Keď som tieto sochy videl pred rokmi prvýkrát, tak som ostal ohromený,pretože veľmi mi to pripomína vchod do chrámu Abú Simbel…
Len čo sme prišli k týmto sochám a ja som začal fotiť ako z reťaze pustený Japonec, tak sa zrazu objavil ďalší ujo strážnik v galabeji a volá na mňa, aby som šiel za ním , že mi niečo ukáže….Idem teda za ním k múru čo stoji oproti týmto sochám…ujo strážnik ma vedie na “perfekt vjú “, takže to bude iste to najlepšie miesto na fotenie … Idem vďačne ako poslušný psík, a dobrý ujo mi posunkovou rečou ukazuje že sa mám ponáhľať… Milujem tajné a zakázané veci a tak si to pálim rýchlym krokom hodným paraolympionika za novým nevšedným zážitkom…Lenže v tej chvíli vyjde z vchodu medzi sochami policajt …Keď ma zbadá kam idem ,hneď na mňa kričí aby som okamžite išiel nazad !!! Z jednej strany ma ale ďalej volá kamarát dobrý ujo strážnik a ja teraz neviem čo robiť, aby som náhodou niekoho z nich neurazil. Ukazujem teda ujovi, že tam ide policajt, a policajtovi, že ma môj ujo kamarát volá…ale dobrý ujo nechápe a len ma ďalej rukou posmeľuje, že mám ísť a nezastavovať sa… pán policajt v nechápaní nezaostáva a zvyšuje hlas … začína po mne kričať, aby som sa okamžite spratal na miesto vyhradené turistom… Začínam panikáriť a chcel by som sa v tej chvíli rozdvojiť ako siamské dvojča,aby som ich upokojil oboch … Zakričím teda už minimálne po tretí krát milému ujovi strážnikovi, že “polís” a ukazujem mu zúfalo na nervózneho približujúceho sa strážcu zákona. Ten konečne pochopí, že sa ho snažím upozorniť na nejaký problém , tak sa vráti, vykloní hlavu a zakýve na policajta. Ten sa v momente ukľudní, usmeje sa a kývne rukou, že môžem ísť… Systém kamarátstva, bakšišov a dohody v Egypte funguje dokonale, preto sa niekedy aj bezvýchodisková situácia v sekunde môže obrátiť na bezproblémovú a milú…
Stúpam teda za mojím novým sprievodcom týmto úzkym schodiskom , ktoré by som v tom múre rozhodne nečakal .
Robím mu foto na pamiatku a konečne vidím sľubovaný výhľad … Neviem ako pre vás, ale pre mňa ten výhľad stál za to…
Moji spoločníci mi mávajú, ja som šťastný ako blcha a svojmu novému kamarátovi s ktorým som sa stihol zoznámiť, dávam v návale eufórie 50 LE, čo je 2,5 euro. Ja som vo veciach výšky bakšišu pomerne škrob a maximálna čiastka je 1 dolár,alebo 1 euro. Mne ale v tejto chvíli urobilo radosť zvýšiť túto jednorázovú odmenu dva a pol násobne a podeliť sa takto o svoju radosť s novým kamarátom Mahmúdom.
Môj nový kamarát Mahmúd bol naozaj šťastný, že dostal nejaké peniaze a tak nás vďačne všetkých pozval k sebe, aby nám ukázal ako býva… Nie, nešli sme kdesi do Luxoru na sídlisko… Mahmúd keď je v práci, tak býva priamo tu. Ak by ste chceli vidieť kde náš nový kámoš spí, tak si dobre pozrite tú stenu…Nevidíte??? Tak si všimnite ten chýbajúci kváder zo steny……áno, tam kde je tá tmavá diera vpravo dole…to je Mahmúdova spáleň…
Tu vo vyše tritisícročnom múre , ktorý si pamätá ešte Tutanchamóna, má jeden súčasný Egypťan v rámci svojej práce svoj prechodný domov. Vo vnútri má drevenú truhlicu, v ktorej má svoj majetok . Ukazuje mi koberec , deku a nejaké hygienické potreby .Potom si ľahne a predvádza mi, ako sa tam pohodlne spí…
Mahmúd potom začne rozprávať o svojej rodine a hrdo sa chváli, že má 6 detí… Pri takýchto skromných ľuďoch sa mi v hlave roztočí kŕdeľ filozofických otázok a kritického pohľadu na samého seba… Veď my vlastne ani nemáme šajnu, čo je to bieda… Ako by mi moje sebakritické myšlienky nestačili, Mahmúd to zaklincoval ešte tým, že nás všetkých štyroch dospelých a jedno dieťa pozval k svojmu stolu, aby nám urobil čaj a ponúkol nás jedlom….. Uff skoro som kľakol… Človek ,ktorý je taký chudobný, že jeho majetok sa vmestí do jednej truhlice a živí 6 detí, nám bez váhania a srdečne poskytne pohostenie, aj z toho posledného čo má…. V tej chvíli som mal chuť mu dať ešte ďalšie peniaze, ale cítil som, že by to nebolo vhodné, lebo z toho chlapa vyžarovala dôstojnosť a hrdosť. Veď všade na svete by bolo urážkou za srdečné pohostenie platiť peniaze… cítil som to, a toto vie a cíti tiež každý normálny človek…. Kvôli pokročilému času sme síce pozvanie museli odmietnuť ,a my vieme že sme tu neboli naposledy ,lebo s týmto skvelým človekom sa ešte určite stretneme. Ak na neho niekedy v Karnaku natrafíte , tak vedzte, že tento chlap si svoj bakšiš zaslúži…. Má nádhernú dušu…
Ešte záverečné foto s Mahmúdom… Napravo pod tou palmou je jeho kuchyňa a obývačka…
Impozantnosť týchto jedinečných výtvorov vynikne aj zdiaľky aj zblízka…Ak máme uveriť renomovaným vedcom, že tieto žulové sochy , dokonale symetricky opracované boli vytesané s medenými nástrojmi……… tak neuveríme…
V tomto komplexe je toho ešte na pozretie dosť, ale únava víťazí a my sa potrebujeme ešte dostať do hotela, ktorý sme si našli cez internet na poslednú chvíľu. Cesta k nemu, však bude pre nás tým najšokujúcejším zážitkom dnešného dňa…
/Koniec 1. časti/
Social Profiles